miss u

Chýba mi láska.

Čo si budeme klamať ľudia. Naozaj mi chýba, to pohľadenie, tá pusa na rozlúčku, na privítanú, pusa len tak z lásky. Alebo mi chýba iba ten pocit, že ma niekto doma čaká, že ma možno miluje, že ja milujem neho.

Chýbajú mi jeho blond vlasy, hnedé oči a kolená.

A jeho trápne reči.

A jeho láska.

A jeho bozky.

A jeho dotyky.

A jeho JA.

Jeho milované JA!

Chýbam si ja s ním, 

on so mnou,

so mnou on,

so on mnou,

mnou so on,

mnou on so,

on mnou so,

alebo jednoducho: 

ty a ja,

ja a ty,

Smutné čo? Čítať si môj snáď už stí trápny výlev. Ale chápte. Chýba mi to.