Dnes už druhý krát na môj blog.sk píšem. To sa mi nestáva, že? Občas mám proste takú chuť len písať, písať, písať a... (prekvapivo) písať.
Môj blog je o mne, ale to už snáď nemusím hovoriť. Plačem tu, kričím tu, snažím sa vymazať jediného chlapa v mojom živote, ktorého som úprimne milovala. Alebo milujem?! Ktovie, kde končí "zakázané ovocie" a kde začína ozajstná láska. S mojim princom sme si padli do oka už ako trinásť ročný. Viem, smiešne, ale už vtedy som o ňom v denníčku snívala ako o úžasnom, krásnom a neodolateľnom. A potom prešli nejaké tie roky (zámerne neuvádzam koľko moji krásni. stále som anonym) kde som bláznivo žúrovala, pila na každej párty a nehanbila sa zapáliť si na zastávke, ktorú z okna videla moja babka. Aké pochabé. Alebo ako to volám ja "moje mládí".
A potom zlom, svoju chlastacio-párty-lúbiacu partiu som nechala, nech si chlastajú sami, žúrujú o niečo menej bláznivo, než kebyže som tam ja a nech je o fajčiara menej na tejto planéte. No čo, každí raz dospieval a ja (musím si priznať) dosť skoro.
S kamarátmi, ktorí mali o tri roky viac než ja som sa rozprávala tak, že si ľudia často mysleli podľa mojich rečí, že som staršia. Naozaj sa mi párkrát stalo takéto niečo. A potom viete čo? Raz sme išli von. A nie von, len tak von, išli sme von aj s ním. Mojou 13 ročnou láskou, s Pánom Dokonalým, o rok mladším Princom. Čo vám budem klamať, je ... Veď viete aký je. DOKONALÝ!
A dokonca viete čo sa mi podarilo? Teda dramatizujem, samozrejme, že viete. Ulovila som si ho, zbalila do alobalu, ušúlala. S mojim miláčikom sme rovno preskočili fázu "mám ťa rád" a rýchlejšie sme preskočili "ľúbim ťa". Od začiatku ma miloval. A od začiatku som ja milovala jeho. Až po koniec. Až do teraz. Lebo som hlúpa, nekomunikatívna, odmietala som všetko, priznať si, priznať sa, priznať.
Takže som jeden deň prišla s hrachovými slzami domov so slovami, že je koniec mojej lásky, že nemám prečo žiť, že nemám ... nič. A tak som si plakala krokodílie slzy, väčšie než zemeguľa a plačem dodnes. Rok od toho. Rok rok rok. Ale o tom potom.
POĎME ZISTIŤ, ŽE AJ JA SOM LEN ČLOVEK, KTORÉHO MôŽEŠ MILOVAŤ,
že aj ja mám právo na chyby,
že aj ja mám právo na to, aby si zistil, že som super,
že som úžasná,
že ma miluješ.
ZISTI TO! prosím.
Liečim si rany
10.10.2011 20:42:33
a sama
Komentáre
niekoho tak milovať..