Veď viete aké to je.
Večer vám nečakane zavolá asi tucet ľudí (NARAZ), kde rozumiete maximálne jednému človeku, absolútne neznámemu (samozrejme) a s nenamaľovanými očami, s hniezdom na hlave, vyrazíte do ulíc s dvackou (€) vo vrecku a fľašou v ruke, ešte ani nestihnete zamknúť dvere.
Také tie MEGA neplánované párty sú aj tak vždy najlepšie, ale ... ísť na festival s 20€? S tým, že lístok ti kúpi ten neznámy, pivo ti kúpi on ako "brzdu", stan ti pomôže postaviť, spacák požičia. A vlastne načo to bolo, keď od začiatku sme vedeli,že nám stačí jeden? Od začiatku sme vedeli, že budeš poznať moje prsia bez trička, vedel si, že budem poznať každý jeden chĺpok na tvojom bruchu. Vedeli sme to. Ale boli sme príliš opitý na to, aby sme to priznali.
A čo ja teraz robím? Púšťam si pesničku čo mi spieval ON, namiesto toho, aby som sa tešila, že od svojho festivalového spoločníka mám číslo a volá mi každých 10 minút, lebo nie som schopná ho dvihnúť.
Strašne sa bojím zajtrajška, strašne sa bojím, že to znova na mňa všetko padne, lebo ťa uvidím, lebo uvidím tvoje bledé vlasy, krásne vykrojené pery,lebo ma objímeš, lebo... lebo budeš.
Dnes by to bol rok.
Strašne sa bojím zajtrajška, strašne sa bojím, že to znova na mňa všetko padne, lebo ťa uvidím, lebo uvidím tvoje bledé vlasy, krásne vykrojené pery,lebo ma objímeš, lebo... lebo budeš.
Dnes by to bol rok.
Komentáre