Kto sme, čo sme?
Kto som, čo som?
Ako to mám zistiť?
Nájdem sa v tvojej fotke?
Dosť pochybujem.
Stále rovnaké depky.
Rovnaké steny.
Rovnaký ľudia.
Rovnaké problémy.
Chcem zmenu, ale zmeny sa tak bojím.
Hľadám sa, ale bojím sa toho, čo nájdem.
Všade okolo je veľa ľudí čo plačú, plačú od radosti
a ja jediné čo dokážem spraviť, je priblblo sa usmiať a odísť preč.
Od nich. Od všetkého.
Od tohto stereotypu.
Od neho.
Od refreshovania debilnej stránky,
neustáleho pozerania či si tu,
neustáleho ... všetkého.
Od utekania, keď ťa vidím,
od zbabelo sklonených očí.
Preč od hlúpych myšlienok,
od hlúpych ľudí.
Od každého.
Naozaj nevieš...?
Uteč
02.11.2011 21:20:27
preč odo mňa
Komentáre
Tiež mám stav
a zbabelo skloneným očiam môžeš povedať Hanba zbabelosti !
žiaľ zbabelosť je všade naokolo
snáď okrem Sulíka, sláva aspoň tej odvahe, čo mal
Zmeň
Niekedy
možno nerobím všetko čo by som mohla
ale ja sa nerada doprosujem
holt za hrdosť sa platí
ja ale nevidím žiadnych slziacich od radosti, kde to žiješ, zvere