Dnes sa mám fajn. Ľudia, po sto rokoch kašlem na všetko. Mám chuť zdvihnúť ruky zvolať "VZDÁVAM SA" a odísť preč od všetkých nepodstatných vecí, vyriešiť podstatné a mať sa fájn. Chce sa mi kričať "DO PIČE AJ JA SOM TU" na plné hrdlo, ukazovať FUCK OFF všetkým čo sa na mňa pozrú aj nepozrú. No ako majte ma radi, dnes mi je jedno, dnes je fájn.
Čakám podpásovku, čakám depresie, čakám niečo čo mi to pokazí. Čakám bolesť, čakám plač, čakám čokoľvek. Dokonca chcem prejsť z fajn - na na hovno, lebo tak som zvyknutá žiť, tak to zvládam. Občas. V pondelok som prázdno zajedala, utorok som to vyplakávala, v stredu som zapíjala. A dnes čo? Prešlo to? Prešiel mi ten pocit prázdna?
A pritom by som vedela pomôcť. Byť ľuďom oporou, podporovať ich, nastaviť plece ak sa niečo nepodarí, pľapnúť si s nimi pri víťazstve. Ale nie. Ja musím mať okolie čo má nemá rado, rodinu, čo si myslí, že som hlúpy asociál, nespoločenský, nekomunikatívny, nepriateľský... Ja viem, všetko to som, všetko a ešte viac. Ale cítim sa tak zahanbene, keď sedím doma a všetci ostatní behajú po kluboch, na diskotékach striedajú štvrtého tanečného partnera a ja si tu vylievam dušu na papier, čítam Matkina a usŕkavam piaty pohár čajú. Rebarborového. A čakám kým ľudia dospejú.
Čo som to hovorila na začiatku? Ahá, ževraj sa mám fajn...
Nepodstatné podstatne
27.10.2011 21:15:02
So give me the reason to stay
Give me the reason to wait
You know I don't look to get caught
(Lykke Li-Breaking it up)
Komentáre
Všetci
neviem z čoho usudzuješ, asi bývaš niekde v kluboidnom prostredí, mne sa to vidí úplne opačne
tj po diskotékach chodia už len deti, ktoré nevedia, čo je život
neviem, prečo ale sa zaoberáš čakaním, čo ti to vyčkávanie dáva?