Dnes naozaj len v krátkosti.
Hlava mi ide vybuchnúť, riad v dreze o chvíľu odíde do umývačky sám a ja sa cítim opustená v tomto veľkom dome ako nikdy. Rodičia odišli, zostali sme len ja a moja sestra, ktorá aj tak lieta niekde medzi Bratislavou a Žilinou. Sama sama samučičká. Až to bolí. (Samozrejmeee, idem sa ľutovať.)
Taká sama, že dokonca jediný človek, čo to so mnou vydržal pol roka denne, sa na mňa teraz úplne bez pardonu vysral.
Však sa tam s tými tvojimi "kamarátmi", na ktorých si sa smiala ešte včera na zastávke, kľudne aj pototo, je mi to jedno. Veď si ešte pred minútou hovorila, že "ostali rovnakí, ako keď sme mali trinásť" a teraz sa s nimi ideš bratríčkovať.
Ako sorry, možno je to len moje predmenštruačné "ONÉ", ale toto férový človek podľa mňa nerobí. Toto nerobí môj najlepší kamarát. Toto nerobí osoba mne 152 524 978 317krát bližšia než ktokoľvek na tomto svete. Toto nerobí nikto, kto má nad štrnásť.
Bože, pomož!
Nasranô
23.09.2011 20:22:42
*žblnk*
Komentáre